Blogy
Písmo
 

Aj keď sme mali slnečný deň, v 2 tisíc metroch bola riadna kosa. Riadna! Svah celý pre nás, málinko ľudí, aj tí sa roztrúsili na svahoch. Dva spôsoby zjazdu, kde jeden ponúkal krásne čisté hranenie a vysokú rýchlosť. No, nemala som sa s kým porovnávať, tak si ešte dnes myslím, že som išla tak stovkou.

A teraz si predstavte druhú zjazdovku. Bubny, vysoké, hlboké a všade. Tvrdší sneh.

Zdola to vyzeralo asi nasledovne. Najväčší mačo na svahu sa na doske spúšťa dole, rozbíja bubny, občas poskočí, užíva si zjazd. Kľudne by mohol natáčať spot pre Red bull, tak dobre to vyzerá. Môj Miško. Za ním nervózne malé žieňa, ktoré sa do každého kopčeku lyžami zapichne, lebo ani náhodou tou svojou váhou ten sneh nerozrazí. Už aj padlo zo dvakrát, lebo to proste nedáva. Ak máte pod 60 kilo, určite tú situáciu dobre poznáte, vy chlapi si to neviete predstaviť. Tie nervy, keď si ani náhodou lyžovanie neužívam, lebo musím sledovať všetky bubny, ktorým sa buď vyhnem alebo nevyhnem. Ak nevyhnem som v ňom a to mi zaručí tak z 80% aj oddych na zemi.

Dole sa ma Michal spýtal: „ No čo zlato, ako? Super že?“

Ja spotená, nahnevaná, zničená a s bolesťami (malými) čo som mu mala povedať?

Takže sme sa hore rozdeľovali. Ja po zratrakovanej čistej, jemným, nafúkaným prašanom úžasnej zjazdovke a Michal „zdolával“ tú druhu stranu. Obaja sme si prišli na svoje, takže ak ste tiež takýto párik, odporúčam.

Diskutovať
Diskusia (0 komentárov).