11
uto, dec
0 Článkov

Písmo

Florencia, tal. Firenze je mesto, ktoré leží v srdci prekrásneho Toskánska v strednej časti Talianska. Rozprestiera sa vo vnútrozemí v povodí rieky Arno a s počtom približne 380 000 obyvateľov je hlavným mestom regiónu. Vďaka svojej bohatej histórii a nevšednému umeleckému charakteru sa z nej stalo jedno z navýznamnejších svetových kultúrnych klenotov a dnes je po Ríme a Benátkach tretím najnavševovanejším mestom Talianska.

 

Priaznivci umenia tu môžu obdivovať majstrovské kúsky najväčších umeleckých fenoménov celej histórie. Florencia je kolískou renesancie a okrem zvučných mien ako Michelangelo alebo Leonardo Da Vinci sa tu svojho času sústredili aj najznámejší klasici talianskej literatúry. Ich majstrovské diela môžu dnes návštevníci mesta obdivovať v celosvetovo známych múzeách, v kostoloch ale aj počas obyčajných prechádzok naprieč mestom. Turisti si tu okrem architektonických a umeleckých skvostov môžu naplno vychutnať tradičnú kuchyňu a najlepšie talianske vína priamo z toskánskych viníc. Historické centrum mesta patrí od roku 1982 do kultúrneho dedičstva UNESCO. 

 

História

Prvé zmienky o osídlení úrodnej nížiny, kde sa nachádza dnešná Florencia, pochádzajú už z 11. stor. p.n. l. Okolo roku 150 p. n. l. bol na rieke Arno Etruskami vybudovaný prvý drevený most. Už v tejto dobe dostala osadlosť názov Florentia. Predpokladá sa, že jej názov pochádza z latinského slova “florentes”, čo v preklade znamená “úrodný”. To dokazuje aj fakt, že o niekoľko storočí neskôr bol kvet ľalie ustálený za mestský symbol. 

Prilbižne v 4. st. n. l. sa mesto stalo sídlom jednej z diecéz Rímskej ríše. Okolo mesta v tomto čase vyrástli ochranné hradby a centrum tvorilo typické obĺžnikové námestie, kde sa stretávali dve hlavné ulice. Významný rozvoj Florencia pocítila v období od 5. st. do roku 1115, kedy sa z nej stalo autonómne mesto. Mesto neprekvitalo len vďaka svojím vojnovým koristiam, ale aj vďaka novej obchodnej tepne Via Cassia, ktorá prepojila Florenciu s Rímom. Ani vážne vnútropolitické  konflikty obyvateľov neohrozili jej rozvket a v roku 1252 začína ako jedno z najdôležitejších veľmocí Európy vydávať vlastnú zlatú menu s názvom “fiorino”. V roku 1348, tesne pred vypuknutím moru, bola Florencia s počtom 80 000 obyvateľov najväčším mestom Talianska, z čoho približne 25 000 obyvateľov pracovalo v oblasti spracovania vlny. 

Najplodnejšie obdobie nastalo pre Floreciu po nástupe rodu Medicijských na trón, v roku 1437. Florencii vládli so striedavými úspechmi niekoľko storočí, počas ktorých pre svoju prestíž ale aj  úprimnú lásku k mestu a k jeho obyvateľstvu, zhromaždili v meste najväčších umelcov, filozofov, humanistov a spisovateľov svojej doby. Najvýznamnejšími predstaviteľmi rodu Medicijských sa stali Cosimo de Medici, prezývaný tiež Il Vecchio (starý) a jeho vnuk Lorenzo de Medici nazývaný aj  Il Magnifico (veľkolepý). 

V roku 1512 sa z mesta stala republika. V 17. st. dosiahla Florencia svoj vrchol aj vo vede a to hlavne vďaka meteorologickej stanici vybudovanej Ferdinandom II. Medicijským, ktorá ako jedna z prvých na svete vykonávala meteorologické pozorovania a záznam dát. Na začiatku 18. st. rod Medicijských zaniká a k vláde sa dostávajú Habsburgovci. Tesne pred zjednotením Talianskeho kráľovstva sa v roku 1859 Florencia stála na dva roky súčasťou Sardského kráľovstva. V rokoch 1865 – 1871 bola hlavným mestom Talianskeho kráľovstva z dôvodu obliehania Ríma francúzskymi vojakmi. 

V máji v roku 1895 bolo vo Florencii zaznamenané doposiaľ najsilnejšie zemetrasenie v histórií mesta, pri ktorom došlo k vážnemu poškodeniu väčšiny mestských pamiatok. Ďalšiu obrovskú katastrofu si obyvatelia Florencie pripomínajú 4. novembra, kedy sa v roku 1966 rieka Arno vyliala zo svojho koryta a došlo k devastujúcej povodni s katastrofálnymi následkami. Okrem desiatok mŕtvych si za obete vyžiadala aj kostoly, múzeá,  paláce, archívy, vzácne umelecké diela a tiež zbierky z najstaršej národnej knižnice. Táto obrovská tragédia zasiahla celý svet a mladí ľudia zo všetkých končín okamžite prišli vyjadriť svoju solidaritu a podať pomocnú ruku obyvateľom do zaplaveného mesta. Práve tu sa dátuje aj vznik tzv. “bahenných anjelov” (tal. Angeli del fango), ktorí vtedy mesiace dobrovoľne pracovali na obnovení poškodených umeleckých diel a “znovuzrodení” zdevastovaných mestských častí. 



Obyvateľstvo Florencie sa počas 19. st. zdvojnásobilo a s rastom cestovného ruchu, priemyslu, obchodu a finančných služieb sa v 20. st. strojnásobilo. Počas 2. svetovej vojny, v auguste 1944, vyhodili nemecké vojská do vzduchu všetky mosty okrem jedného, Ponte Vecchio. Hovorí sa, že Hitler tento most ušetril zámerne, nakoľko ho počas jeho návštevy vo Florencii v r. 1938 svojou krásou očaril. 

 

Najznámejšie historické pamiatky 

Aj dlho potom, ako sa Florencia ocitla za svojím politickým a ekonomickým horizontom je jej elegancia a nevšednosť oceňovaná na svetovej úrovni. Zachovalo sa tu mnoho dôkazov o tom, že renesancia sa stala svojho času hlavným hnacím motorom myslenia umelcov, politikov ale aj ostatného obyvateľstva. Podľa štatistík má Florencia v pomere k jej veľkosti najväčšiu koncentráciu svetového umenia. 

Najväčšie umelecké diela, ako napríklad slávne obrazy Zvestovanie Panny Márie, Klaňanie troch kráľov alebo Kristov krst od Leonarda Da Vinciho, Svätá rodina od Michelangela, Zrodenie Venuše a Jar od Botticelliho a mnoho ďalších obrazov od Tiziana, Caravaggia, Raffaella, Filippa Lippiho a iných, sú uložené v najnavštevovanejšom múzeu talianskeho umenia s názvom Galleria degli Uffizi. Je to najväčšie mestské múzeum a zároveň jedno z najdôležitejších na svete. Ročne sa v ňom vystrieda okolo 1 500 000 turistov. 

K ďalším najvyhľadávanejším pamiatkam patrí aj netradičná gotická katedrála, tzv. duomo, Basilica di Santa Maria del Fiore. Tá spoločne so svojou renesančnou kopulou a Giottovou zvonicou dominujú celému mestu a po Bazilike Sv. Petra vo Vatikáne, Katedrále Sv. Pavla v Londýne, Katedrále Sv. Márie v Siviglii a Milánskom duome je štvrtým najväčším chrámom sveta. Na dĺžku meria 153 metrov, na šírku 38 metrov a siaha až do výšky 90 metrov. Jej kapacita je vyše 25 000 osôb.

 


 
                 

Osobitnú pozornosť si zaslúži už spomínaná kopula, ktorá tvorí časť katedrály. Tá predstavuje najväčšiu tehlovú kopulu na svete. Na jej realizáciu bola vypísaná v 15. storočí architektonická súťaž a pri jej výstavbe boli využité nové stavebné postupy. Bola postavená zvonka dovnútra, z tehliel kladených do vzoru rybacej kosti a bez použitia lešenia pod vedením architekta Filippa Brunelleschiho.

Hlavné námestie Florencie sa nazýva Piazza della Signoria a okrem repliky sochy Dávida, sochy Herkula, Neptúnovej fontány a mnohých ďalších sochárskych diel tu nájdeme aj jednu z najznámejších florentských stavieb, dnešná radnica. Je ňou opevnený stredoveký palác  nazývaný Palazzo Vecchio, pochádzajúci zo 14. storočia, v ktorom v minulosti zasadali ústedné orgány mestskej republiky. 


 

Najznámejší z florentských mostov a zároveň jeden zo symbolov mesta sa nazýva Ponte Vecchio. Okrem toho, že ako jediný z mostov prežil 2. svetovú vojnu je jedinečný aj vďaka malým obchodíkom v podobe domčekov, postavených priamo na ňom. Most prekračuje rieku Arno na najužšom mieste a jeho prvá konštrukcia siaha až do čias Rímskej ríše. V minulosti na ňom fungoval trh s mäsom, dnes však tieto vzácne pristory patria výhradne historickým klenotníctvam. Preto je známy aj pod prívlastkom “Most zlatníkov”.

K najvýznamnejším stavbám Florencie patrí aj Kostol San Lorenzo, kde sú pochovaní vodcovia z rodu Medicijských. Kostol bol postavený na základoch kostola pochádzajúceho zo 4. storočia a jeho prestavbu financoval v 15. storočí Giovanni di Bicci, otec legendárneho Cosima de Medici. Na návrhu a realizácií stavby sa podieľali významní architekti a umelci ako Brunelleschi, Michelangelo či Donatello. 

Vysokej návštevnosti zo strany turistov sa teší aj múzeum básnika, politika a “otca talianskeho jazyka” Danteho Alighieriho, ktoré sa nachádza v replike jeho rodného domu v stredovekom centre mesta. 

Na námestí Santa Croce sa pýši jeden z najväčších úspechov talianskej gotiky. Je ním kostol Santa Croce. Toto majstrovské dielo sa preslávilo okrem svojej architektúry aj ako “chrám slávy” pre početné hrobky veľkých umelcov, spisovateľov a vedcov, ktoré v sebe ukrýva. Sú tu okrem iných pochovaní aj Michelangelo a Galileo Galilei. Niektoré z  internetových zdrojov uvádzajú, že sa tu nachádza aj hrobka Danteho Alighieriho a Leonarda Da Vinciho. Je to však mylná informácia. V kostole Santa Croce si síce našli čestné miesto aj ich pomníky ale Danteho pozostatky sa nachádzajú v Ravenne, kde prežil posledné roky svojho života a Da Vinci je pochovaný v kaplnke na zámku Amboise vo Francúzsku, kde aj zomrel. 

Jedinečný pohľad na florentskú panorámu sa vám naskytne z vyvýšeného námestia s názvom Piazzale Michelangelo. Už z názvu vyplýva, že je venované Michelagelovej pamiatke a môžeme tu nájsť okrem krásneho výhľadu aj bronzové kópie jeho najvýznamnejších sochárskych diel.

Vo Florencii je skutočne čo obdivovať. Je takmer nemožné, odhaliť a vychutnať si všetky jej tajomstvá v časovom zhone, preto sa odporúča stráviť tu minimálne niekoľko dní. Samotná návšteva hlavných atrakcií je pre ľudský organizmus natoľko vzrušujúca a vyčerpávajúca, že sa v minulosti začalo hovoriť o tzv. Standhalovom syndróme, nazývanom aj Florentský syndróm. Ten ako prvý opísal vo svojom diele francúzsky autor Stendhal po jeho návšteve vo Florencii v roku 1817. Ak teda počas prehliadky tohto vznešeného mesta pocítite závraty, silné búšenie srdca či žalúdočné ťažkosti je pravdepodobné, že ste sa podobne ako svojho času Stendhal umelecky presýtili a mali by ste si od všetkej tej krásy na pár hodín oddýchnuť.

 

Florentská kultúra

Florentština je nárečie, z ktorého sa vyvinul moderný taliansky jazyk. Bola vybraná kvôli svojej kultúrnej prestíži. Písali v nej totiž najznámejší talianski klasici, pochádzajúci práve z Florencie. Boli nimi Francesco Petrarca, Giovanni Boccaccio ale predovšetkým najvýznamnejší národný básnik všetkých čias, Dante Alighieri. Jeho Božská komédia je napísaná práve v prostej florentštine.

Florencia je vrámci kultúry známa aj pre svoju kvalitnú gastronómiu a vychýrené gurmánske špeciality. Medzi najväčšie z nich patrí krvavý florentský steak z hovädzieho mäsa. Všeobecne pre celé Toskánsko platí, že v žiadnej kuchyni nesmú chýbať štyri základné zložky. Panenský olivový olej, toskánsky chlieb, mäso a víno Chianti. 

Vo Florencii sú počas celého roka na programe početné kultúrne predstavenia. Najväčšej obľube sa teší tzv. Hudobný florentský máj, či tradičný futbalový zápas v stredovekých kostýmoch, ktorý sa každoročne usporiadava na námestí Santa Croce.

 

 

Diskutovať
Diskusia (0 komentárov).

Najčítanešie

Najnovšie v diskusii

  • Žiadne príspevky na zobrazenie