17
str, okt
0 Článkov

Písmo

Janov, tal. Genova, je v súčasnosti najväčším a najdôležitejším talianskym prístavom. Vďaka svojej strategickej polohe v srdci Ligurskej riviéry si túto pozíciu obhajuje už dlhé stáročia. Momentálne je Janov s počtom obyvateľov 590 000 piatym najväčším mestom Talianska a svojou rozlohou zaberá až 35 km pobrežia.  Francesco Petrarca, známy taliansky básnik a humanista zo 14. storočia, opísal Janov po jeho návšteve slovami “La superba”, k čomu sa dá v slovenčine prirovnať slovo veľkoleposť.

Tento prívlastok mu zostal dodnes. Niektorí obyvatelia mesta tiež tvrdia, že sa pri jeho prvej návšteve do mesta buď zamiluješ, alebo ho znenávidíš. Mne toto kontroverzné mesto okamžite učarovalo. Kontrasty, s ktorými sa tu človek dennodenne stretáva nedajú nikomu šancu nudiť sa alebo vpadnúť do stereotypného života. Janov je divoký a zároveň romantický, historický a pri tom vybavený modernoou infraštruktúrou, stretáva sa tu neobvyklý prírodný kontrast mora a hôr, a klasický kontrast bohatstva a chudoby. Janov je rozhodne jedinečné mesto a aj keď je typickým prístavným mestom a krásne pláže a čisté more nájdeme až na jeho periférii, svojím návštevníkom ponúka množstvo iných prírodných krás, bohatú históriu, tradičnú kultúru, turistické atrakcie a vzrušujúce tajomstvá ukryté v uzučkých uličkách najväčšieho stredovekého starého mesta Európy.

 

 

Podnebie

Janov sa nachádza v miernom podnebnom pásme. Rozsiahla časť mesta je vybudovaná na prudkých svahoch Ligurských Apenín, preto sa môže pochváliť nádhernými výhľadmi a scenériami. Vrchy v okolí Janova miestami dosahujú výšku až 1000 m.n.m., preto je tu neobvyklá klíma,  charakteristická rýchlymi zmenami počasia a prírodnými extrémami. Teplota vzduchu sa s každým pribúdajúcim metrom mení. V prírodnom parku Righi, ktorý sa rozprestiera vo výške 300 metrov nad hladinou mora, je teplota vzduchu vždy o 3°C nižšia, ako v centre mesta. Aj preto je park známy svojimi rekreačnými možnosťami, cyklotrasami, výhliadkami a je vhodný na relax v prírode aj v najväčších letných horúčavách. Park tvorí hranicu mesta a už v období Rímskej ríše tu boli vybudované hradby a ozbrojené pevnosti, ktoré slúžili na obranu mesta pred prípadnými útokmi. Nakoľko sa nad parkom stretáva severný vietor z Álp s južným vetrom prichádzajúcim zo stredomoria, zmeny počasia sú v meste často sprevádzané prudkými búrkami či veternými smršťami. V Janove sneží len pár krát do roka a mínusové teploty sú tu zriedkavé. V zime sa ponúka vzácny pohľad na mesto z vrchov okolitých hôr, kde na jednej strane vidno panorámu zasneženej vnútrozemskej krajiny a na druhej strane výhľad na riviéru so zelenou prírodou. 

 

 

Obyvateľstvo

Ako som už spomenula v úvode, v Janove žije momentálne viac než 590 000 obyvateľov. Typickí janovskí rodáci sú známi svojou uzavretosťou a konzervatívnosťou, je veľmi ťažké získať si ich náklonnosť a na prvý pohľad vôbec nepripomínajú vychýrenú, bezprostredne priateľskú taliansku mentalitu. Janovčania milujú svoje mesto, sú hrdí na svoj pôvod a históriu a máloktorí z nich si vie predstaviť svoj život mimo domova. Mnohí z nich dodnes rozprávajú typickým janovským dialektom. Dodnes tu má svoje zázemie mnoho významných rodov, ktoré sa podieľali na historickom vzostupe Janova. Potomkovia týchto rodov dedia okrem hodnotného majetku z generácie na generáciu aj pracovné pozície, často sú to prestížne pozície v prístave, v ktorom pracovali ich predkovia už stáročia dozadu. Janovské obyvateľstvo tvorí v súčasnosti aj veľa cudzincov. Tí sem prichádzajú väčšinou za prácou a štúdiom. Najpočetnejšiu národnostnú menšinu tvoria obyvatelia z Equádoru, po nich nasledujú Albánci a Marokínci.

 

 

História

História Janova je veľmi obsiahla. Prvé zmienky o ňom siahajú až do roku 200 p.n.l., kedy kartáginský Magon, Hannibalov brat, napadol mesto kvôli jeho spojenectvu s Rímom. O dva roky neskôr poslali Rimania do Janova 8000 robotníkov, ktorí obnovili napadnuté mesto, zabezpečili ho obrannými múrmi pred ďalšími útokmi a zväčšili jeho prístav. Janov sa tak stal hlavným námorným a obchodným centrom Ligurska. Mesto si dokázalo udržať svoju nezávislosť počas barbarských invázií, v roku 641 bolo však napadnuté a vylúpené Lombardom Rotarym a v roku 773 sa stalo časťou Magnovského impéria. O niečo neskôr Janov čelil niekoľkým neúspešným útokom Normanov a Saracénov. Tým sa po prvý krát podarilo mesto dobiť až v roku 936. 

V roku 1096 sa Janov oficiálne osamostatnil od Svätej rímskej ríše a stal sa tak autonómnym štátom. Stredovek bol veľmi dôležitým medzníkom v jeho nasledovnom vývoji. Významný rozvoj zaznamenal hlavne v období križiackych výprav. Okrem toho, že janovský prístav zohral dôležitú úlohu pri prevážaní tovaru, zbraní, dreva a bojovníkov po stredomorí, aj samotní Janovčania sa úspešne angažovali v niektorých výpravách. Významnou historickou osobnosťou sa stal janovský obchodník a admirál Giuglielmo Embriaco, ktorý v roku 1099 výrazne prispel k finálnemu dobitiu Jeruzalema.

V období stredoveku boli v Janove časté miestne nepokoje, ktoré sa časom stali dôvodom politickej nestability mesta. Riešili sa hlavne spory medzi janovskými šlachtickými rodmi. Každý z nich v tom čase vlastnil malú časť mesta so svojim námestím a kostolom. Na vyriešenie konfliktov a zabezpečenie ďalšej prosperity mesta si Janovčania koncom roku 1339 zvolili svojho prvého dóžu. Stal sa ním Simone Boccanegra. Aj napriek neusporiadaným vzťahom miestnych obyvateľov si vďaka nemu Janov dokázal udržať svoju pozíciu ekonomického a obchodného centra Európy. 

V roku 1528, po tom ako janovský šľachtic Andrea Doria oslobodil mesto z francúzskej nadvlády, ekonomická moc a priaznivá politická situácia dovolili Janovu stať sa jednou z najväčších európských mocností, schopnou finančne podporovať ostatné svetové vlády. Práve v tomto roku vznikol oficiálny názov Janosvká republika, neskôr známa ako “La Superba” alebo “Regina del mare” (v preklade “Veľkoleposť” a “Kráľovná mora”). V najžiarivejšom období Janovskej republiky si tu našlo postavenie mnoho významných umelcov ako maliar Rubens či Luca Cambiaso a mesto sa rozrástlo o svoje najdôležitejšie a najzaujímavejšie architektonické diela. V rokoch 1626 - 1632 prebehla posledná rekonštrukcia obranných múrov a hradieb mesta. 

Slobodu, dôležitosť a bohatstvo si Janovská republika zachovala až do roku 1815, kedy definitívne padla pod moc Sardského kráľovstva. Po páde Janovskej republiky sa história mesta začala úzko viazať k snahe o zjenotenie Talianska, k vypuknutiu prvej svetovej vojny a k príchodu fašizmu. Janov sa v roku 1926 rozšíril o dnešné prímestské časti pod názvom “Grande Genova” (v preklade “Veľký Janov”). V 20. storočí Janov stráca svoj typicky obchodný charakter a začínajú sa tu naplno vyvýjať aj rôzne priemyselné odvetvia. Po druhej svetovej vojne sa rodia prvé železiarne, oceliarne a tiež výrazne naberá na sile lodiarenský priemysel. V druhej polovici 20. storočia sa ťažký priemysel stáva najdôležitejším ekonomickým zdrojom mesta.

 

 

Kultúra a tradície

Janov sa stal v roku 2004 Európskym hlavným mestom kultúry. Tradičnú kultúru si dodnes možno vychutnať v prístavných krčmách a typických reštauráciách poskrývaných v uličkách historického centra. Niektoré z nich je ťažké nájsť a poznajú ich len domáci obyvatelia, často nie sú ani označené a pri vstupe treba klopať na dvere. K miestnym špecialitám patria ryby a tradičné bazalkové pesto so špeciálnym druhom cestovín nazývaným trofie. Ďalšou typickou pochúťkou, ktorou sa Janov pýšije “focaccia”, slané pečivo pripravované na mnoho spôsobov. Najznámejšie víno z janovských viníc sa volá Golfo del Tigullio. 

K tradičným udalostiam v roku patria oslavy štyroch námorných republík, sviatok Jána Krstiteľa, ktorý je patrónom mesta, sviatok Svätého Petra oslavovaný miestnymi rybármi a mestský karneval.

Osobitnú kultúrnu zložku tvorí janovský dialekt, ktorý sa postupne vytráca z kultúry nových generácií a jeho poznanie je trvalo nahradené štúdiom svetových jazykov. Hlavným symbolom Janova je kríž Sv. Juraja, ten možno nájsť aj v erbe a vo vlajke mesta. Za symbol mesta sa tiež považuje janovský maják, ktorý je druhým najvyšším majákom v Európe.

K talianskej kultúre patrí neodmysliteľne aj národný šport – futbal. V Janove tomu nie je inak. Mesto zastupujú v súťaži Serie A dva futbalové kluby. Prvý sa nazýva UC Sampdoria. Vznikol spojením dvoch menších futbalových klubov v roku 1946. Druhý z nich je CFC Janov, ktorý je držiteľom najstaršieho písomného dokladu o svojom založení (rok 1893). Za CFC Janov hrá v súčasnosti aj slovenský rodák z Bojníc Juraj Kucka. Derby medzi UC Sampdoria a CFC Janov sa považuje za dôležitú udalosť mesta. Futbalový štadión Luigi Ferraris s kapacitou približne 37 000 divákov bol slávnostne otvorený v roku 1911, čím si zaslúžil svoj titul najstaršieho dodnes využívaného talianskeho štadiónu. 

 

Zaujímavosti a turistické ciele

Atmosféra v Janove je autentická a jedinečná. Historické centrum tvorí labyrint úzkych uličiek, ktoré sa so zapadajúcim slnkom menia na nebezpečnú zónu plnú nástrah a slepých uličiek. V centre mesta sa tiež nachádza turistami vyhľadávaný historický prístav, kde je postavené najväčšie aquárium v Európe, Múzeum mora, replika ponorky z II. svetovej vojny a replika historického dreveného korábu Galeone Neptuno. Z historického prístavu sa dá popri paláci San Giorgio, kde v minulosti sídlila jedna z prvých európskych bánk a kde bol svojho času uväznený Marco Polo, nadviazať na ulicu s hlavnou katedrálou v románskom štýle s názvom San Lorenzo. Katredrála má v podzemí tzv. Múzeum pokladov, kde ukrýva urnu s popolom Jána Krstiteľa a Ježišov tanier z poslednej večere, ktorý do Janova priniesli križiaci zo svojich výprav v Svätej zemi. Od námestia s katedrálou je už len pár desiatok metrov vzdialené hlavné námestie Piazza de Ferrari, na ktorom sa nachádza dom opery a dóžov palác. Na vedľajšom námestí je možné navštíviť rodný dom Krištofa Colomba a postupovať ďalej na hlavnú nákupnú ulicu s názvom Via XX Settembre, ktorá vyúsťuje na jedno z najkrajších námestí s víťazným oblúkom nazývané Piazza della Vittoria. Najznámejšia ulica pomenovaná po známom talianskom moreplavcovi, ktorý vyplával z Janova na Sicíliu s cieľom zjednotiť Taliansko sa nazýva Via Garibaldi. Nakoľko bola táto ulica počas rozkvetu Janovskej republiky obývaná najbohatšími janovskými šľachtickými rodmi, patrí k hlavným turistickým cieľom Janova. Nachádza sa tu mnoho významných palácov a originálnych architektonických kúskov, v ktorých dnes sídlia politické a finančné inštitúcie. 

V Janove je možné nájsť veľa zaujímavých múzeí, parkov, kostolov či palácov. Keďže je mesto vybudované v kopci, na jedinečnosti mu pridáva aj množstvo tajomných schodísk a strmých uličiek. Niektoré vchody do domov sú umiestnené tak, že sa k nim inou cestou ako po schodoch dostať nedá. Schodiská sú väčšinou obkolesené domami v pastelových farbách postavenými v tesnej blízkosti jeden od druhého. Typické sú zelené okenice a dekoračné maľby. Mnoho krát sú na domoch namaľované aj samotné okná alebo okenice, ktoré na prvý pohľad pôsobia úplne reálne. V modernej dobe Vám námahu vynaloženú na chôdzu po schodoch ušetria výťahy a lanové dráhy, ktoré využívajú domáci obyvatelia ako bežný spôsob hromadnej dopravy. 

Nezabudnuteľnou sa pre všetkých návšetvníkov určite stane aj prechádzka pozdĺž mestských pláží po promenáde nazývanej Corso Italia, ústiacej v známej autentickej dedinke Boccadasse alebo prechádzka po romantickom chodníčku popri skalnatom pobreží v Nervi. Aktuálnou atrakciou Janova je tiež momentálne vrak výletnej lode Costa Concordia, ktorá bola dotiahnutá do prístavu na dekonštrukciu po tom, ako v roku 2012 stroskotala pri ostrove Giglio na západe Talianska. Concordia bola vyrobená v Janove v roku 2005 a pokrstená českou modelkou Evou Herzigovou v roku 2006.

V Janove sa nachádza aj vyhľadávaná univerzita – L'universitá degli studi di Genova, založená v roku 1481. V súčasnosti sa skladá z piatich fakúlt a udržuje si svoju pozíciu medzi piatimi najlepšími talianskymi vysokými školami.

Janov je rodiskom mnohých novodobých umelcov. Najznámejší z nich sú napríklad huslový ľ virtuóz Nicoló Paganini, básnik a držitel Nobelovej ceny za literatúru Eugenio Montale, známy skladateľ a spevák Fabrizio De André, či Goffredo Mameli, autor talianskej hymny.  Ako zaujímavosť pridám aj zmienku o anglickom filme Genova (angl. A summer in Genoa), ktorý bol natočený v roku 2008 v hlavnej úlohe s oskarovým Colinom Firthom. 

 

 

 

 

 

 

 

 

Fotky

 

Pohľad na historické centrum a prístav zo známej výhliadky Casteletto 



 

Výhľad na mesto z parku Righi



 

 
Pohľad z mora na historický prístav s mestom v pozadí



 

 

Prírodný kontrast vplyvu dvoch odlišných klimatických podmienok, zo severu na strom fúka alpský vietor z vnútrozemia a z juhu vietor zo stredozemného mora (fotené na vrchu Beigua 30 km západne od Janova, 1287 m.n.m)


 

Posledná východná prímestská časť Janova – historická dedinka Nervi s promenádou popri sklanatom pobreží



Historické centrum Janova

 

 Typické maľby na janovských domoch
 

   Symbol mesta – janovský maják
 

 

Pohľad z blízka na vrak lode Concordia


 
Diskutovať
Diskusia (0 komentárov).

Najčítanešie

Najnovšie v diskusii

  • Žiadne príspevky na zobrazenie