11
uto, dec
0 Článkov

Písmo
Od roku 2014 sa Taliansko delí na administratívne oblasti tzv. metropolitných miest. Tie nahradili už existujúce provincie. Metroplitné mestá zahŕňajú okrem jadrových veľkomiest aj okolité mestá, ktoré majú okrem územných charakteristík spolu spoločné ekonomické aktivity, kultúrne vzťahy a ponuku verejných služieb.

Jednou z týchto oblastí je aj Metropolitné mesto Neapol, ležiace v Neapolskom zálive na západnom pobreží južného Talianska, obmývané Tyrrhenským morom. Jeho celková rozloha je 1.171 km² a s počtom obyvateľov presahujúcim 3 milióny sa stalo najzaľudnenejšou oblasťou Talianska. Na jeho území sa okrem Neapolu nachádza desať menších miest vrátane turisticky atraktívnych Pompejí a Sorrenta a 91 obcí. Do metroplitného mesta Neapol patria aj ostrovy Ischia, Procida, Capri a 2 menšie ostrovy Vivara a Nisida. Zo severo - východu určuje jeho hranicu polostrov Flegrea a z juhu Sorrentínsky polostrov.


Neapol

Metropolou Neapolského zálivu je turisticky atraktívne a historicky významné prístavné mesto Neapol. So svojou rozlohou 117,27 km² a s počtom obyvateľov 974 454, je zároveň hlavným mestom regiónu Kampánia a tretím najväčším mestom Talianska. Neapol sa rozprestiera pozdĺž pobrežia a jeho teritórium je prevažne kopcovité. Najvyšší vrch v oblasti mesta s názvom Camaldoli dosahuje výšku 452 m. n. m. Obyvatelia mesta sa môžu po celý rok tešiť priaznivej stredomorskej klíme s miernymi daždivými zimami a horúcimi suchými letami, počas ktorých v zálive nikdy nechýba osviežujúci morský vánok. Priemerný počet slnečných dní v roku je 250. Smerom do vnútrozemia sa v meste nachádza niekoľko rozličných mikroklím. S rozdielom niekoľkých kilometrov sa preto teplota a vlhkosť vzduchu môžu výrazne líšiť.
Vďaka svojmu veľkému historickému a architektonickému významu Neapol ročne priťahuje tisíce turistov z celého sveta. Centrum mesta sa v roku 1995 so svojimi pokladmi zapísalo do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO.


História

Neapol vznikol ako starogrécka osada v 8. stor. p. n. l. Jeho názov je pravdepodobne odvodený z gréckeho “Neapolis”, čo v preklade znamená “Nové mesto”. V r. 326 p. n. l. sa stal súčasťou Rímskej ríše. V 7. storočí sa z Neapolu stalo nezávislé Neapolské vojvodstvo a od 13. storočia sa stalo približne na 600 rokov hlavným mestom Neapolského kráľovstva. Od roku 1816 bolo mesto súčasťou Kráľovstva oboch Sicílií a od 1861 súčasť zjednoteného Talianska. Neapolu vládlo počas jeho histórie mnoho význmaných rodov. Najvýznamnejší vplyv na jeho rozvoj mali Habsburgovci, Bourbonovci, Anjouovci a Aragonci.


Súčasnosť
V roku 1787 vyslovil nemecký spisovateľ Goethe, očarený krásami Neapolu, známu myšlienku: “Vidieť Neapol a zomrieť”. Charakter tohto nevšedného mesta sa však odvtedy výrazne zmenil a v dnešnej dobe už aj samotní Neapolčania žartujú o fakte, že spomínaná fráza platí vďaka vyčínaniu nebezpečnej mafie Camorra, obchodu s drogami a nadmernej kriminalite, doslova. Je všeobecne známe, že Neapol patrí k najnebezpečnejším miestam v Taliansku. Neopatrní turisti sa pri prechádzkach mestom často stávajú obeťami lúpeží a prapadnutí. V priľahlých štvrtiach dokonca platí kvôli pretrvávajúcim konfliktom drogových priekupníkov neoficiálny zákaz večerného vychádzania.
Cez deň vládne v Neapole typický juhotaliansky chaos. Pravidlá cestnej premávky si domáci radi prispôsobujú a málokedy vidieť v autách detské sedačky alebo zapnuté bezpečnostné pásy. V uliciach sa neustále ozýva hlasné trúbenie nespokojných vodičov a pri jazde na motorkách sa nepoužívajú prilby. Na skútroch brázdiacich úzkymi uličkami mesta často vidieť posadené celé rodiny alebo ich riadia samotné deti. Na červenú sa v Neapole nevykne stáť a zákaz parkovania prakticky neexistuje. Zmätok vládne aj v peších zónach. Tie sú zdobené preplnenými šnúrami na bielizeň a z otvorených okien počuť svojrázny dialekt domácich, ktorí rozprávajú tak hlasno, akoby sa medzi sebou neustále hádali.
Po zemi sa váľajúce odpadky a ošarpané budovy na prvý pohľad môžu vzbudiť dojem biedy a ľahostajnosti miestnych obyvateľov. Neapolčania však svoje mesto milujú a na svoj pôvod a svoju kultúru sú mimoriadne pyšní. Pravdou je tiež, že aj keď má Neapol od vznešenosti ďaleko, je plný prekvapení a vyhýba sa akémukoľvek stereotypu. Neporiadku, hluku a chaosu vytvárajú kontrast tajomné zákutia, romantické zátoky, neopakovateľné prírodné krásy, mestské parky, vzácne historické skvosty, nádherné výhľady, či nadštandardne luxusné štvrte. Niektorí návštevníci podľahnú jedinečnému šarmu Neapolu na prvý pohľad, iní ho hneď znenávidia. Rozhodne je však obrovským zážitkom nechať sa na chvíľu uniesť z reality a prežiť si na vlastnej koži typickú atmosféru mesta, v ktorom sa aj z obyčajnej prechádzky stáva vzrušujúce filmové dobrodružstvo.

Body záujmu

Jedna z najvyhľadávanejších atrakcií Neapolu je viac než dva km dlhá ulica s názvom Spaccanapoli (v preklade “rozdeľovač Neapolu”), tzv. tepna historického centra. Starovekí Gréci budovali pri výstavbe nových miest niekoľko dlhých rovných ulíc tiahnúcich sa z východu na západ, nazývaných “decumani”. Za čias Rímskej ríše zase tvorili základ miest dve priamočiare na seba kolmé ulice. V ich priesečníku bolo zvyčajne koncentrované jadro mesta s najvýznamnejšími budovami a inštitúciami. Spaccanapoli je pravdepodobne v oboch prípadoch jednou z nich.


Okrem toho, že je obkolesená rušnými pestrofarebnými uličkami s autentickou atmosférou, jej okolie je bohaté aj na historické pamiatky. Okrem niekoľkých kostolov sa tu nachádza aj známa neapolská katerdrála Duomo di Napoli (resp. Cattedrale di Santa Maria Assunta). Vo vonkajších priestoroch katedrály je možné navštíviť Museo del tesoro di San Gennaro (“Múzeum pokladov Sv. Gennara”) ktoré v sebe okrem Gennarovej krvi a jeho pozostatkov urkýva aj mnoho významných umeleckých diel, šperkov a strieborných predmetov darovaných počas uplynulých storočí Svätému Gennarovi, uznávanému patrónovi mesta. Pod katedrálou sa nachádzajú archeologické pozostatky starogréckeho a starímskeho mesta.
Od neaposlkého dómu sa možno vybrať na obhliadku betlehemov v ulici Via S. Gregorio Armeno, odhaliť tajomstvá kaplnky Sansevero alebo sa dostať cez niekoľko historických námestí do legendárnej Španielskej štvrte, kde sa nachádza aj známa nákupná ulica Via Toledo. Na jej konci určtie nikto neprehliadne úchvatné námestie Piazza del Plebiscito s Kráľovským palácom. V jeho blízkosti tiež nájdeme jedno z najstarších divadiel na svete Teatro di San Carlo, ktoré funguje od roku 1737, či Galériu Umberta I. Rozhodne si netreba nechať ujsť ani prehliadku siedmych neapolských hradov, z ktorých najstarší a pravdepodobne najzaujímavejší je Castel dell'Ovo pochádzajúci z 12. storočia, nachádzajúci sa priamo na pobreží mesta. Nezabudnuteľný pohľad na mesto a na celý Neapolský záliv ponúka jedna z vyhľadávaných a lanovkou dostupných výhliadok s názvom Belvedere di San Martino, kde možno nájsť aj rovnomenné múzeum s neapolskými sochami a obrazmi pochádzajúcimi z 15. a 16. storočia.


Kultúra

K miestnej kultúre neodmysliteľne patrí futbal. Futbalového ducha v sebe urkýva každý správny Neapolčan. Deti sú k láske k futbalu vedené už od malička. Celé mesto sa totiž počas zápasov domáceho klubu ponára do vzrušujúcej atmosféry, pri ktorej sa z každého domu, baru či reštaurácie ozývajú hlasné výkriky vášnivo oddaných fanúšikov. Do modro-bielych farieb jedného z najúspešnejších futbalových klubov v talianskej sérií A, SSC Napoli, sa oblieka aj náš kapitán Marek Hamšík. Ten sa stal vďaka svojim výborným výkonom počas deväť ročnej reprezentácie Neapolu, uznávaným miestnym hrdinom. Hamšík je mnohými fanúšikmi považovaný za novodobého nástupcu futbalovej legendy Diega Maradonu, ktorý dosiahol v SSC Napoli v rokoch 1984 – 1991 vrchol svojej kariéry a zabezpečil tak Neapolu historicky najúspešnejšiu futbalovú éru.
K obohateniu jedinečnej neapolskej kultúry významne prispela svojími úspechmi aj najznámejšia talianska herečka všetkých čias, Sophia Loren, ktorá prežila svoje detstvo a prvé roky puberty v Neapole a v neďalekom meste Pozzuoli. V mnohých svojich filmoch Sophia rozpráva typickým neapolským nárečím a dodnes tvrdí, že jej srdce ostalo navždy v Neapole.
Neapol je široko ďaleko známy aj pre svoju chutnú gastronómiu. Makaróny a špagety pochádzajú práve z Neapolu, rovnako ako stroj na výrobu cestovín. Prvá pizza tiež vznikla v Neapole a tradičná neapolská pizza je vďaka hrubšiemu cestu a originálnym domácim prísadám vychýrená po celom svete. Aj najznámejšia a najobľúbenejšia pizza Margherita pochádza z Neapolu. Konkrétne z 19. storočia, z čias kráľa Umberta I. a jeho patriotickej manželky Margherity, ktorí si nechali na želanie pripraviť od svojho verného kuchára lahodné prekvapenie v podobe pizze vo farbách talianskej vlajky s oblohou z paradajok, mozzarelly a bazalky. Pizza dostala meno na počesť svojej kráľovnej, ktorá ostala z jej chuti unesená. V meste možno nájsť aj najstaršiu pizzeriu na svete, Antica Pizzeria Port´ Alba, fungujúcu od roku 1830.



Vezuv

Juhozápadné Taliansko je okrem iného známe vysokým počtom vulkánov s nadmernou sopečnou činnosťou. Aj samotný Neapolský záliv vznikol približne pred 400 000 rokmi spojením lávového ostrova, vytvoreného podmorskou erupciou, s pevninou. Zálivu a jeho nádhernej panoráme nekompromisne dominuje impozantný kužeľovitý vulkán Vezuv, ležiaci 9 km východne od Neapolu. Vezuv je činná sopka, ktorá svojou neustálou činnosťou dodnes predstavuje obrovské nebezpečenstvo pre celú oblasť zálivu.


Vezuv dnes meria 1279 metrov, avšak pred tým, než v roku 79 n. l. pochoval pod 6 metrovú vrstvu lávy, skál a popolu 20 000 obyvateľov okolitých miest, medzi ktorými aj legendárne Pompeje, dosahoval výšku až 2000 m. Tomuto mohutnému výbuchu predchádzalo dlhé obdobie pokoja. Práve preto nemali obyvatelia zasiahnutých miest žiadne poznatky o jeho aktivite a neboli na katastrofu pripravení. Vezuv bol mimoriadne aktívny aj v 18 storočí, kedy bolo zaznamenaných 12 erupcií. V 19. a v 20. storočí bolo erupcií len 6, z čoho k poslednej došlo v roku 1944. Oblasť v okolí Vezuvu je napriek jeho vytrvalej vulkanickej aktivite husto zaľudnená. V najohrozenejšej, tzv. “červenej zóne”, sa nachádza 24 obcí s celkovým počtom obyvateľov presahujúcim 700 000. Aj preto je Vezuv považovaný za jednu z najnebezpečnejších sopiek sveta.


Pompeje

Pompeje vznikli osídlením úpätia Vezuvu kmeňom Oskov v 7. st. p. n. l. Mesto sa najskôr vyvíjalo pod veľkým vplyvom Etruskov a susedných gréckych kolónií. Neskôr ho dobili Samniti, ktorí vystavaním novej urbanistickej štruktúry a rošírením pôvodného mestského jadra zaručili mestu vzrastajúcu prosperitu. V roku 310 p. n. l. Samnitov porazili Rimania a pred ničivou katastrofou v r. 72 n. l. dosiahli Pompeje vrámci Rímskej ríše zaslúženú pozíciu významného hospodárskeho strediska so strategickou pozíciou a prekvitajúcim obchodom. Žilo tu vtedy, okrem množstva potulných obchodníkov a pocestných, približne 20 000 ľudí. Obyvatelia mesta sa delili do troch vrstiev. Najpočetnejšiu vrstvu tvorili obchodníci a remeselníci, patrijcami boli pôvodní Rimania a do najnižšej vrstvy patrili otroci. Verejný život v meste usmerňovali všeobecne platné pravidlá a nariadenia, ktoré vydávali dvaja tzv. regenti zvolení občanmi, ich najbližší spolupracovníci tzv. edilovia a mestská rada, ktorú tvorilo najváženejších občanov Pompejí.
Kultúra miestnych ľudí bola v mnohých smeroch mimoriadne vyspelá. Deti chodili do škôl a mali rozšírené vedomosti vo viacerých vedných disciplínach. Obyvatelia mali možnosť využívať okrem studní a nádrží na zachytávanie dažďovej vody aj nanovo vybudované verejné akvadukty a fontány, prehlbovala sa mestská infraštruktúra a rozvíjal sa nový systém verejnej správy. V divadlách a na verejných fórach sa bežne organizovali kultúrne podujatia, stretnutia a predstavenia. Mesto bolo v plnom rozkvete, až kým jeho sľubný vývoj v roku 62 nečakane nenarušilo ničivé zemetrasenie. Odhodlaní obyvatelia museli dlhé roky naplno pracovať na obnove štruktúry a obchodnom význame mesta. To však ešte nikto z nich netušil, že sa ich život odohráva v tieni aktívnej sopky.
O sopečnom pôvode plošiny, na ktorej Pomepeje stáli, vedeli len niektorí učenci. Tí boli ale presvedčení, že Vezuv už dávno vyhasol. Ani po viacerých varovných signáloch akými boli otrasy zeme, vyschnuté studne, sírne výpary v ovzduší, hučanie vychádzajúce z pod zeme či nepokoj domácich zvierat, nikto nepredpokladal, že sa Vezuv v krátkej dobe prebudí v tak ničivej podobe. Obyvatelia Pompejí a okolitých miest pripisovali tieto javy hnevu bohov. Blížiacu sa katastrofu si uvedomili až v momente, keď 24. augusta v r. 79, krátko popoludní, sopka začala chŕliť hustý čierny dym, ktorý zatienil slnko a nastala úplná tma. Nasledoval prudký dážď rozpálených hornín dopadajúcich na strechy domov, ktoré sa pod ich váhou začali rúcať. Ľudia, ktorí nezahynuli v ich ruinách sa otrávili jedovatými plynmi unikajúcimi zo zemských trhlín alebo sa udusili hustým sopečným popolom víriacim v ovzduší. Nakoniec po svahoch Vezuvu začala stekať žeravá láva, ktorá v zasiahnutých mestách nadobro pochovala aj posledné zbytky života. Skaza trvala celkovo tri dni, Pompeje však boli už v prvý deň prikryté 6 metrovou vrstvou popolu, bahna a kameňov. Niektorým obyvateľom sa podarilo z mesta utiecť včas a viacerí z nich zanechali o katastrofe písomné svedectvo.
Vykopávanie zasypaných Pompejí sa oficiálne začalo v 18. storočí na príkaz Karola IV. Počas prác sa podarilo objaviť hradby a hlavné verejné budovy. Nebol to však systematický výskum, hlavným cieľom týchto prác bolo vlastné obohatenie sa. Až v roku 1860 začal pod vedením významného archeológa Giuseppeho Fiorelliho cieľavedomý prieskum a postupné vykopávanie pôvodného mesta. Dodnes sa z neho tímu špecializovaných odborníkov podarilo odkryť necelé tri štvrtiny a práce naďalej pokračujú. Poznatky, ktoré nám tento výskum poskytol sa však už teraz považujú za jeden z najväčších a najdôležitejších zdrojov informácií o živote Rimanov aké boli doteraz človeku dostupné. Vykopávky nám pomohli vytvoriť si presný obraz o súkromnom živote miestnych obyvateľov, o ich zvykoch a úrovni bývania rôznych vrstiev. Máme jasnú predstavu o tom, čím sa obyvatelia živili, čo k životu potrebovali, ako mali zariadené svoje príbytky a ako trávili voľný čas. Medzi výkopávkami boli nájdené celé ulice, domy ozdobené nádhernými mozaikami a maľbami, divadlá, námestia, obchody, chrámy a mestské fóra. Archeológovia prakticky z pod zeme vykopali mesto, v ktorom akoby sa na dve tisícročia zastavil čas. Aj preto patria Pompeje k najznámejším a najvyhľadávanejším archeologickým pamiatkam na svete a spoločne s okolitými zasypanými mestami Herculanea, Stabiae a Torre Annunziata, boli zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.


Capri
Luxusný ostrov Capri, ležiaci poblíž Sorrentského polostrova, je pre svoju podmanivú krásu zaslúžene považovaný za jeden z najväčších pokladov Stredozemného mora. Okrem bohatej histórie, malebnej panenskej prírody a krásnych pláží, ktoré svojim obdivovateľom Capri ponúka, je pre svoje prepychové služby, luxusné hotely, romantické reštaurácie a butiky s exkluzívnou talianskou módou, vyhľadávaný tými najnáročnejšími turistami.

Na ostrov sa dá dostať len loďou, pravidelné trajektové linky sem vedú z Neapola a zo Sorrenta. Ostrov je síce dlhý len necelých 7 km a široký 2, 5 km, napriek tomu tu však bola vybudovaná hustá dopravná sieť. Po vylodení v najväčšom prístave Marina Grande, v severnej časti ostrova, sa dá dostať do jediných dvoch miest ostrova – mesta Capri a Anacapri, autobusom, taxíkom alebo lanovou dráhou.
Ostrov bol vyhľadávanou dovolenkovou destináciou už v staroveku, keď si tu rímski cisári budovali svoje honosné sídla. Vrchol slávy však dosiahol až v 50. a 60. rokoch minulého storočia, kedy sa stal akýmsi symbolom bohatstva a bohémskeho života známych osobností. Dnes tu žije celkovo 14 117 obyvateľov. Jeho najvyšším vrcholom je Monte Solaro s nadmorskou výškou 589 m, kde si po vyvezení lanovkou z Anacapri možno vychutnať skvostný výhľad na všetky svetové strany. Turistami vyhľadávaná je aj atraktívna, 54 metrov hlboká a 30 metrov vysoká Grotta Azzurra (“Modrá jaskyňa”), skrytá za nenápadným otvorom v skalách prístupná len z mora.
Diskutovať
Diskusia (0 komentárov).

Najčítanešie

Najnovšie v diskusii

  • Žiadne príspevky na zobrazenie