21
uto, nov
10 Článkov

Taliansko
Písmo

 

Monterosso al Mare, Vernazza, Corniglia, Manarola a Riomaggiore5 malebných pestrofarebných mestečiek ležiacich na úpätí hôr a skalných útesov v nádhernom prostredí Ligurského pobrežia.

 

 

Ešte stále váhate kam ísť na výlet? Jednou z možností je navštíviť rozprávkovo krásne Cinque Terre (“Päť zemí”) - najvyhľadávanješiu turistickú oblasť vo východnom Ligursku, ktorá určite uspokojí vaše túžby po spoznávaní a aktívnej dovolenke. Pri jej návšteve sa síce oplatí mať pripravenú pevnú obuv a chuť do chodenia, o to viac si však vychutnáte svojráznu kultúru týchto jedinečných mestečiek. Zdolaním tajomných uličiek a nekončiacich schodísk si budete môcť užívať podmaňujúce výhľady, čaro nedotknutej prírody a pláže obmývané priezračným morom. Ak si trúfate, môžete absolvovať celú trasu medzi mestečkami na pešo.

Ďalšia možnosť, ako si bez väčšej námahy Cinque Terre vychutnať, je vlakové spojenie z najbližšieho mesta La Spezia alebo zo západne ležiaceho Levanta. Na stanici sú dostupné výhodné kombinované lístky, tzv. Cinque Terre Card, ktoré stoja okolo 8 e/ os. a platia pre celú oblasť s neobmedzenými nástupmi a výstupmi počas jedného alebo viacerých dní. Zahŕňajú tiež vstupy do vybraných múzeí a platia okrem vlakov aj na autobusy, ktoré premávajú medzi jednotlivými mestečkami a najvyhľadávanejšími atrakciami v ich okolí. Pre osobné vozidlá je oblasť Cinque Terre ťažko dostupná, počet parkovísk je totiž minimálny a vstup do miest s motorovými vozidlami je väčšinou úplne zakázaný.

 

Geografia územia a miestna kultúra

Oblasť Cinque Terre má veľmi atypické zemepisné charakteristiky. Všetkých päť miest bolo totiž vybudovaných v strmých svahoch miestnych hôr a údolí. Aj preto sa táto oblasť všeobecne považuje za jednu z najpôsobivejších talianskych prírodných a kultúrnych atrakcií. Svahy v okolí obcí sú lemované typickými, ručne stavanými terasami, vybudovanými predošlými generáciami na pestovanie plodín, spravidla citrónov, olív a hrozna. Aj v súčasnosti je územie posiate olivovými hájmi a vinicami, ku ktorým vedú strmé kamenné schodiská, vláčiky, či lanové dráhy. Tie dnes okrem prepravy ťažkého nákladu slúžia aj ako atrakcie pre turistov. Terasy sú tradične ohraničené agávami a na strategických pozíciach boli v minulosti vysadené figovníky, ktoré vinárom poskytli potrebný tieň na odpočinok počas poobednej siesty v najväčších letných horúčavách. V minulosti bolo samozrejmosťou, že každá rodina vlastnila svoju vinicu. Dnes to už neplatí, vína sa však naďalej vyrábajú podľa pôvodných tradícií a originálnych receptúr. K najpopulárnejším z nich patria hlavne biele suché víno D.O.C. Cinque Terre a likérové víno Schiacchetrá. Z miestnych citrónov sa zase vyrába vychỳrené Limoncino.


Každé z mestečiek si dodnes zachovalo svoj vlastný dialekt, originálne tradície a  rodinné podniky dedené po celé stáročia z generácie na generáciu. Štruktúra miest je dokonale prispôsobená kopcovitému charakteru územia - domy sú vysoké, úzke a obvykle sa navzájom podopierajú. Typickou pre túto oblasť je ich rôznofarebnosť. Ulice sú medzi sebou poprepájané strmými schodiskami a samozrejmosťou sú nádherné výhľady na celé pobrežie. Veľmi známe a obľúbené sú turistické chodníčky vedúce pozdĺž členitého pobrežia v rôznej nadmorskej výške,  ktoré navzájom všetky obce Cinque Terre prepájajú. Jednotné pomenovanie tohto 12 km dlhého prechodu je Sentiero Azzuro, začína v Monterosso al mare a končí v Riomaggiore a je rozdelený na štyri hlavné úseky. Dva z nich, vrátane slávnej Via dell’ amore (“Chodníčku lásky”),  sú však dlhodobo uzatvorené kvôli rozsiahlym záplavám a zosuvom pôdy, ktoré v roku 2011 Cinque Terre postihli. Okrem najznámejších trás zo Sentiero Azzuro však existuje mnoho iných variant, ktorými sa dá Cinque Terre spoznať aj na pešo.



V roku 1997 bola celá oblasť Cinque Terre zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO a v roku 1999 bolo jeho okolie oficiálne vyhlásené za Národný park Cinque Terre.

 

História

V minulosti boli objavené dôkazy o tom, že, človek bol na tomto území prítomný už v antických dobách. Ako prví tu pravdepodobne prebývali lovci, ktorí celé tisícročia využívali túto husto zalesnenú oblasť na lov divej zvery. Prespávali zvyčajne v jaskyniach a skalných úkrytoch. Prvé osady na území 5 Terre vznikli až v XI. storočí, kedy sa obyvateľom údolia rieky Vara podarilo dostať cez jej povodie a prekročiť hory vytvárajúce prírodnú hranicu medzi pobrežím a vnútrozemím. Okrem priaznivej stredomorskej klímy ich na pobreží čakala aj mimoriadne úrodná pôda a prirodzene vhodnejšie prostredie na dopestovanie niektorých plodín, ako sú olivy či vínna réva. Preto sa rozhodli usadiť sa tu natrvalo a postupne vybudovali 5 malých poľnohospodárskych osád s názvom Cinque Terre. Táto oblasť sa teda ako jedna z mála pobrežných oblastí nezrodila ako rybárska, ale ako poľnohospodárska.

Pôda bola síce úrodná, terén v okolí osád bol však ťažko dostupný a kopcovitý. Noví obyvatelia ho teda museli naskôr svojím potrebám prispôsobiť. Tak vzniklo typické, dodnes používané “terasovanie” hoských svahov. Obyvatelia sa postupne novému prostrediu dokonale adaptovali.  Z pôvodných poľnohospodárov sa v nasledujúcich storočiach stali aj skúsení rybári a námorníci, ktorých osud sa neskôr úzko prepojil s existenciou a záujmami Janovskej republiky.

Najstarší dokument o vzniku 5 Terre bol vyhotovený v Monterosso v roku 1056.

 

 

Monterosso al mare


Historické centrum Monterosso al Mare

Najzápadnejšie položená a najväčšia obec Cinque Terre nazývaná  Monterosso al Mare, je vďaka svojim širokým piesočným plážam a najväčším počtom hotelov v okolí zároveň tou najnavštevovanejšou. Aj počas najväčšej sezóny a návalu turistov si však dokáže zachovať svoj pôvabný charakter a autentickú atmosféru. Historické centrum oddeľuje od Feginy (novej časti mesta) veža Aurora a niekoľko desiatok metrov dlhý tunel. Vo Fegine sa nachádza jediná vlaková stanica aj hlavná rekreačná oblasť Monterossa.

Pláže v Monterosso al Mare                   

Čo vidieť:

Punta Mesco - malý pevninský výbežok nachádzajúci sa sa medzi Levantom a Monterossom, ktorý z východnej časti uzatvára záliv Cinque Terre.  Punta Mesco je súčasťou Národného parku Cinque Terre a vyznačuje sa impozantnými skalnými útesmi nakláňajúcimi sa nad priezračné more. Prechádzka, ktorá vedie pozdĺž nich sa dá absolvovať približne za 1h a 15 min a dá sa ňou dostať k tzv. “Semafóru”, starému opustenému majáku z ktorého sa ponúkajú nezabudnuteľné pohľady na západ slnka a atratkívne výhľady na more. Neďaleko majáku možno tiež navštíviť ruiny starej pustovňe Sv. Antónia del Mesco.

Socha Neptúna - impozantná, 14 metrov vysoká a 170 ton ťažká betónová socha umiestnená na skale medzi najzápadnejšími plážami Monterossa. Socha bola pôvodne vybudovaná v roku 1910 ako doplnok jednej z miestnych víl, v druhej svetovej vojne však bola pri bombardovaní poškodená a neskôr po zrekonštruovaní premiestnená na miestnu pláž.

Socha Neptúna Monterosso al Mare

Obranná Veža Aurora pochádza zo 16. storočia, kedy sa Janovská republika snažila ubrániť sa vrastajúcemu počtu útokov saracénskych pirátov. So svojou strategickou pozíciou na výbežku kopca Sv. Krištofa dnes tvorí hranicu medzi moderným a historickým centrom mesta.

V historickom centre sa nachádza Kostol Sv. Jána Krstiteľa, pochádzajúceho z 13. storočia, zrúcanina stredovekého hradu a Kostol Sv. Francesca, ktorý ukrýva svetoznámu Van Dyckovu maľbu Kristovho ukrižovania.

Svätyňa Panny Márie zo Sovioru pochádzajúca z románskeho obdobia, nachádzajúca sa nad Monterossom vo výške až 418 m. n. m. Dostať sa k nej dá okrem cestnej prepravy aj na pešo, turistickým chodníkom vedúcim cez vinice a olivové háje v celkovej dĺžke 2, 5 km.

 

 

Vernazza


Vernazza

Východne od Monterossa leží prekrásne mestečko Vernazza s počtom obyvateľov 921. Jej centrum je poprepletané úzkymi uličkami ústiacimi na hlavnej ulici končiacej na malom námestí, hneď vedľa miestneho prístavu. Nakoľko bola Vernazza v minulosti chránená pred vpádmi Saracénov a Barbarov Janovskou republikou, dodnes sa tu zachovalo mnoho obranných konštrukcií, ktoré patrili k symbolom prosperity a dôležitého hospodárskeho významu. Patrí medzi ne aj Castello Doria - kamenná veža stojaca na štvorcovej základni priliehajúcej ku skale na výbežku ohraničujècom mesto z východnej strany. Z veže sa naskytuje nádherný výhľad na celé mesto a záliv.

Vernazza
Zo sakrálnych stavieb je vo Vernazze rozhodne najpopulárnejší Kostol Sv. Margaréty z Antiochcie, ktorý bol postavený na skalách nad miestnym prístavom s východom na hlavné námestie. Prvá zmienka o jeho existencií je z roku 1318, pochádza však pravdepodobne už z prvej polovice 12. storočia. Vo výške 325 m. n. m. sa nachádza turistami vyhľadávaná Svätyňa Panny Márie z Reggia.

V októbri 2011 postihla Cinque Terre prírodná katastrofa v podobe bleskovej povodne, Vernazza patrí k najviac postihnutým oblastiam. Voda a bahno rútiace sa z okolitých kopcov sa prehnali hlavnou ulicou a stiahli so sebou do mora všetko, čo im stálo v ceste. Mesto ostalo po povodni pod pol metrovou vrstvou bahna a následne bola celá obec zreštrukturovaná a v roku 2012 znovu sprístupnená turistom.

 

 

Corniglia

 

Corniglia je jediné mestečko z Cinque Terre, ktoré neleží priamo na pobreží ale na výbežku ležiacom približne v 90 metrovej výške nad morom. Zo všetkých ostatných strán je obklopená vinicami a zelenými svahmi lemovanými charakteristickỳmi terasovitými pásmi. Corniglia je z Cinque Terre najmenšia, v skutočnosti ani nie je samostatnou obcou ale tvorí súčasť prímestských častì Vernazzy, z ktorej sem vedie turistický chodník. Do Corniglie sa dá dostať aj vlakom. Z vlakovej stanice však treba výjsť 382 schodov po známom schodisku Lardarina alebo si urobiť oveľa dlhšiu obchádzku po ulici Via alla stazione.

Corniglia

Život v Cornigli pripomína viac život na vidieku ako na pobreží. Domy sú tu oveľa nižšie a priestrannejšie ako v ostatných mestách z Cinque Terre a hlavnou činnosťou obyvateľov je poľnohospodárstvo. Celá obec sa rozkladá pozdĺž hlavnej ulice s názvom Via Fieschi, vedúcej z hlavného námestia s názvom Largo Taragio, až po vyhliadkovú terasu Santa Maria, odkiaľ si možno vychutnať výhľad na celé pobrežie Cinque Terre. V jednom z rohov terasy kedysi stál malý kostolík, ktorý sa však v polovici 9. st. zrútil do mora.

Na námestí Largo Taragio sa tiež nachádza jedna z najvyhľádavanejších pamiatok - Farnosť Sv. Petra (Parrocchia di San Pietro), pochádzajúca zo 14. st. a schodisko s názvom Via alla Marina, ktoré vás dovedie k maličkej zátoke s miestnym prístavom. Ak sa odtiaľto vyberiete na západ, pozostatkami starej železnice sa dostanete k nudistickej pláži Gúvano, ktorá sa aj s okolitými útesmi považujú za jeden z najkrajších úsekov pobrežia.

 

Manarola

 

Podobne ako Corniglia, ani Manarola nie je v skutočnosti samostatným mestom, ale prímestskou časťou Riomaggiore. Štruktúra mesta bola vybudovaná na skalnatom výbežku vyčnievajúcom do mora a je tvorená spleťou úzkych paralelných uličiek v rôznych výškových úrovniach, pospájaných strmými schodiskami. Typicky janovské pestrofarebné vežovité príbytky, sú koncentrované pozdĺž hlavnej ulice s názvom Via Discovolo. Tá vznikla v roku 1950 porkytím vodného toku, cez ktorý pred tým viedlo 11 kamenných mostov. Na vrchole mesta je umiestnené hlavné námestie kde možno nájsť modlitebňu, tzv. “Oratórium disciplinovaných”, zvonicu a Farský kostol San Lorenzo v gotickom štýle, pochádzajúci z roku 1338.

Najlepšie miesto na obdivovanie netradičnej štruktúry mesta je Punta Bonfiglio, ku ktorej sa možno dostať kamenným chodníčkom vybudovaným v roku 1968 miestnymi obyvateľmi, vedúcim popri maličkom prístave smerom na západ k skalnatým plážam. Nad Puntou Bonfiglio sa rozprestiera mestský cintorín.

Manarola

Vzácnosťou Manaroly je svetoznámy betlehem, ktorý každoročne v adventnom období zdobí protiľahlí kopec mesta.  Bethlehem v Manarole je najväčším svietiacim betlehemom na svete. Stvoril ho bývalý železničiar Mário Andreoli, ktorý počas celého roka láka turistov do mesta rôznymi atrakciami, ako napríklad vysvietenou krížovou cestou počas Veľkej noci a osvetlenou podobizňou svätca počas osláv Sv. Lorenza.
Betlehem v Manarole

Z Manaroly vedie do Riomaggiore slávny chodník Via dell'Amore. Cesta bola vyhĺbená do skál pozdĺž pobrežia v rokoch 1926 - 1928 na pomoc pri budovaní miestnej železnice. Počas záplav v roku 2011 došlo k jeho poškodeniu a od roku 2012  bol kompletne uzatvorený kvôli nebezpečenstvu zosuvov pôdy. Dnes je verejnosti sprístupnená jedna tretina z neho, celkové znovuotvorenie sa však prepodkladá až na rok 2018.


Via dell'Amore

 

Riomaggiore

 

Posledné zo západu, alebo prvé mestečko z Cinque Terre, na ktoré natrafíte po ceste zo Spezie, sa nachádza v údolí rieky Rio Maggiore, po ktorej dostalo aj svoje pomenovanie. Jeho historické centrum pochádza z 13. storočia a dnes tu vrátane jeho troch prímestských častí Manarola, Volastra a Groppo, žije približne 1666 obyvateľov. Aj pre Riomaggiore sú typické niekoľko poschodové rôznofarebné domy postavené vo forme schodiska. Vojsť sa do nich dá z oboch strán, zo zadnej časti však vstúpite rovno na vyššie poschodie a byty na prízemí sú tak prakticky z jednej strany pod zemou. Po výstupe z vlakovej stanice natrafíte na charakterický, zvnútra nezvyčajne ozdobený, niekoľko desiatok metrov dlhý tunel, ktorý vás dovedie do centra mesta a k miestnej pláži.

Riomaggiore

K najnavštevovanejším pamiatkam patrí Farský kostol Jána Krstiteľa (Chiesa parrocchiale di San Giovanni Battista) pochádzajúci zo 14. storočia, Kostol Sv. Antónia, ktorý bol prvou náboženskou stavbou v meste a Svätyňa Panny Márie z Montenera, nachádzajúca sa na kopci dominujúcom údoliu a hrad Riomaggiore.

Diskutovať
Diskusia (0 komentárov).

Najčítanešie

Najnovšie v diskusii

  • Žiadne príspevky na zobrazenie