Blogy
Písmo
Ahojte!


Arqua Petrarca je pre mňa zatiaľ najtypickejšie talianske mesto, ktoré som videla. Ulice, cesty aj domy prevažne z kameňa, zo záhrad vytŕčali stromy granátového jablka olív alebo giuggole. Drevenice na oknách v kombinácii s fasádou a celkovým konceptom dedinky som vnímala intenzívnejšie, ako ich vnímam napríklad v Padove.



Kľud, pokoj, rodinná reštaurácia alebo bruschetteria v bočných uličkách, presne ako je Taliansko zachytávané vo filmoch. V jednej uličke som stretla veľmi milého pána, ktorý tam predával ručne zozbierané plody zo svojej záhrady. Nechal ma ochutnať zvláštne vyzerajúci plod škoricovej farby. Najskôr som si myslela, že je to nejaký druh olivy. Sladká chuť ma vyviedla z omylu, teda som to tipovala na niečo na spôsob ďatlí. Pri neskoršom gúglení som zistila, že som pri tipovaní zo všetkých aj bola najbližšie, bola to čínska ďatla. Giuggiole je v tejto oblasti veľmi obľúbeným plodom na výrobu rôznych produktov.



V obchode sme z nich ochutnali džem aj likér. Domov sme si od Pani obchodníčky veľké Pani lebo bola naozaj dobrá, odniesli aj to, čo sme vlastne nechceli.


Pri prechádzaní cez bočnú ulicu som dostala od ďalšieho pouličného predajcu do ruky granátové jablko s úsmevom a so slovami, že je plné vitamínov. Večer pri ceste domov som ostala ohromená, čo dokáže osvetlenie urobiť s ulicou, niečo nádherné! Dávam Vám sem aj pár fotiek, ale nemyslím, že ani z 15% nezachytili to, ako to vyzeralo v skutočnosti.


Toto mesto vrelo odporúčam, ak budete prechádzať cez Taliansko, alebo ma prídete pozrieť, je to tzv. MUST SEE! Mimochodom, mesto je pomenované podľa Francesca Petrarca významného talianskeho humanistického prozaika a básnika, ktorého aj s Dantem považujú za zakladateľa spisovnej taliančiny. V Arque Francesco umrel, jeho pomník je postavený pred kostolom a v jeho bývalom dome je zriadené múzeum na jeho počesť.


Cestou do Arqua Petrarca sme prechádzali popri febrike na Luxardo, bola tam šípka na showroom, ktorý sme ale aj napriek intenzívneho hľadania nenašli. 200 metrov asi u nich znamená niečo iné ako u nás? Tak som sa zavesila na zábradlie, cvakli ma, sadli sme do auta a vybehli na úžasné miesto s výhľadom.



Mačka zvyknutá na spoločnosť sa začala túliť a ja by som ju aj zobrala domov, nebyť Michalovho pohľadu už pri naznačení môjho nápadu. Za ten čas, čo sme strávili Aperolom a čajom na tejto terase som narátala 4 mačky, takže sa tam asi nemajú zle a tie „psie oči“ nerobila preto, aby som ju zobrala domov ale aby som ju škrabkala.


Rozmýšľala som, že som ešte nepísala o Padove a to už ju pár týždňov brázdim. Napravím to, chcete?



Pekný zvyšok týždňa

Michaela
Diskutovať