Blogy
Písmo

Eugenia už poznáte. Musím mu poďakovať za pevnejší zadok a zážitok s oslíkmi.




Na druhý deň pri raňajkách sme mu spomenuli že by sme radi išli niekde k jazeru, light prechádzka lebo sme sa podvečer chystali ísť domov. Odporučil nám, podľa jeho slov maximálne hodinovú cestu k najkrajšiemu jazeru v okolí. S odstupom času mám pocit, že si z nás ale Eugenio trochu vystrelil. Obliekla som sa na prechádzku, Retro jeans je pre mňa odvtedy nová outdoorová značka do hôr ale k tomu sa dostanem.

Navigácia zahlásila, že odtiaľto už len pešo, tak sme nechali auto medzi ničím a zabudnutou lyžiarkou, tipujem tak spred polstoročia a vybrali sme sa na prechádzku. Stúpanie v uhle 60 stupňov. Celý čas. Po hodine bez zmeny a bez nádeje na finálny oddych sme začali tušiť, že to teda bude dlhšia trasa. Výstup nám nakoniec trval 2 a pol hodiny, teda po 2 a pol hodinách sme si mysleli, že už sme v cieli.


tu sme si mysleli, že sme v cieli

Vybehli sme na takú čistinku alebo čo to bolo kde bol párik oslíkov a jedna menšia chata, ktorá bola zatvorená. Oslíci pribehli…, skôr doteperili sa k nám a nechali sa ponúknuť horálkou. Zachutila im a keďže je cukor viac menej droga, dosť násilným spôsobom si žiadali „ďalšiu dávku“. Ale boli zlatí, keby tak nesmrdeli. No jazero nikde, takže sme ešte dobrú chvíľu šlapali.


Vyskúšala som funkčnosť gumákov. Zatiekli.


Zvažovali sme či nám tento zážitok a výhľad nestačí a nezvrtneme to, ale ak to má byť najkrajšie jazero a prekonali sme takúto štreku už to dokopeme. Ďalšia hodina.


toto je to jazero

No úprimne, nestálo za to. Špinavé a no neviem, asi to očakávanie zničilo výsledný dojem, ale za mňa nič moc teda.


V pondelok svalovica na zadku, takže aj tak… všetko je na niečo dobré.

Už bývame v centre.Držali ste palce :) Slabý signál internetu v byte ma učí trpezlivosti. A už je zima aj tu, nosím už kabát.

Bicykle sú ale stále nezazimované,som zvedavá, kedy ich odkladajú.

Pekný deň

Vaša Michaela
Diskutovať